Koncept Jin a Jang
Koncept Jin a Jang má pôvod v dávnej čínskej filozofii a opisuje dve navzájom opačné a doplňujúce sa sily, ktoré sa nachádzajú v každej živej a neživej časti vesmíru.
Učenie o jin a jang je obsiahnuté už v knihe I-ťing (Kniha premien), kde cez trigramy (elementy skladajúce sa z troch jin alebo jang) je vyslovená myšlienka premien v prírode.
Tradičným symbolom reprezentujúcim sily Jin a Jang je Tchaj-ťi-tchu (taijitu).
JIN je tmavší element; pôsobí smutne, pasívne, tmavo, žensky a korešponduje s nocou. Je často symbolizovaný vodou a zemou.
JANG je svetlejší element; pôsobí veselo, aktívne, svetlo, mužsky a korešponduje s dňom. Je často symbolizovaný ohňom a vetrom.
Jin (ženskosť, tma, pasívna sila) a Jang (mužská, svetlá, tvorivá sila) sú popisom doplňujúcich sa opakov a nie sú absolútne, neberú sa doslovne. Všetky sily v prírode majú obidva stavy a tie sú neustále v pohybe.
Jin a jang sa nevylučujú.
Všetko má svoj opak - nie však absolútny. Žiadna vec nie je čisto jin alebo čisto jang. Každá zo síl obsahuje základ tej druhej.
Jin a jang sú na sebe závislé.
Jedno nemôže existovať bez druhého. Deň nemôže existovať bez noci.
Jin a jang sa navzájom podporujú.
Jin a jang sú normálne v stave rovnováhy. Ak jeden narastie, druhý ustúpi. Niekedy však môže dôjsť k nerovnováhe: prebytok jin, prebytok jang, nedostatok jin, nedostatok jang. Tieto nerovnováhy znova tvoria pár: prebytok jin spôsobí nedostatok jang.
Časť z jin je jang, a časť z jang je jin.
Malé bodky v symbole znamenajú stopy jednej sily v druhej. Napríklad aj v tme je svetlo hviezd. Znamená to tiež, že záleží od pohľadu a pozorovateľa, či je daná sila jin alebo jang.
Jin a jang sa môžu navzájom meniť.
Napríklad noc sa mení na deň. Táto zmena je ako jin a jang tiež relatívna. Z pohľadu vonkajšieho pozorovateľa existuje na Zemi zároveň noc aj deň, ktoré sa dopĺňajú.
Jin a jang do seba organicky zapadajú a sú základom všetkých javov.
